Má zmysel kupovať bio kávu?

Keď si kupujeme BIO potraviny, väčšinou od nich očakávame, že boli vypestované šetrnejšie k prírode a s výrazne obmedzeným používaním syntetických pesticídov a hnojív. Pri káve to však nie je také jednoduché. Kávovník je citlivá rastlina, pestuje sa v náročných podmienkach a čoraz viac naň vplýva aj klimatická zmena. Škodcovia, choroby, výkyvy teplôt či nadmerná vlhkosť môžu pestovanie výrazne skomplikovať.

Bio certifikácia prináša určité výhody, ale má aj svoje nevýhody. Je náročná na kontrolu, administratívu aj financie a zároveň označenie BIO samo osebe neznamená, že káva bude kvalitnejšia alebo chutnejšia. Čo teda vlastne označenie BIO pri káve znamená? Ako náročné je takúto kávu vypestovať a certifikovať a oplatí sa zaň spotrebiteľovi priplatiť? Pozrime sa na výhody aj nevýhody bio kávy.

Ako funguje bio certifikácia

Neexistuje jeden univerzálny celosvetový štandard pre ekologické pestovanie kávy. Pravidlá sa líšia podľa trhu, na ktorom sa má káva predávať. V Európskej únii musí byť producent, spracovateľ alebo obchodník, ktorý chce svoje produkty predávať ako ekologické, registrovaný v príslušnom kontrolnom systéme a musí preukázať dodržiavanie pravidiel ekologickej produkcie. Certifikáciu vykonávajú akreditované kontrolné organizácie. Ak chce producent predávať svoju kávu ako certifikovanú bio kávu na viacerých trhoch, môže byť potrebné splniť požiadavky rôznych certifikačných systémov.

Bio certifikácia nie je jednoduchá

Získať ekologickú certifikáciu môže byť pre farmára časovo aj finančne náročné. Farma musí prejsť takzvaným prechodným obdobím, počas ktorého už musí dodržiavať pravidlá ekologického hospodárenia, no svoju produkciu ešte nemôže predávať ako certifikovanú ekologickú. Dĺžka tohto obdobia závisí od typu produkcie a konkrétnych pravidiel certifikácie. Počas neho musí pestovateľ preukázať, že dokáže dodržiavať požadované pravidlá ekologického hospodárenia.

Nestačí teda jednoducho prestať používať väčšinu chemických postrekov. Pestovateľ musí mať nastavený systém hospodárenia s pôdou, burinou a škodcami, evidovať používané materiály a postupy a zabezpečiť, aby nedošlo ku kontaminácii ekologickej kávy konvenčnými vstupmi.

Ak sa na jednej farme pestuje ekologická aj konvenčná káva, musí byť medzi nimi vytvorená ochranná zóna. Samostatné pravidlá sa týkajú aj zberu, spracovania, skladovania a prepravy kávy. Zariadenia sa musia medzi jednotlivými šaržami čistiť a ekologická káva musí zostať oddelená od konvenčnej počas celého dodávateľského reťazca. Ak chce pražiareň používať na svojom obale oficiálne označenie ekologického produktu, musí spĺňať príslušné certifikačné požiadavky tiež.

Ekologické pestovanie nie je len o zákaze postrekov

Jeho podstatou je vytvárať zdravý ekosystém, ktorý pomáha kávovníkom prirodzene odolávať škodcom a chorobám. Dôležitú úlohu preto zohráva zdravie pôdy, správne hospodárenie s vodou, tienenie, biodiverzita a prevencia. Jedným zo spôsobov, ako môže farmár nahradiť časť vstupov používaných v konvenčnom poľnohospodárstve, je napríklad kompostovanie kávovej dužiny a jej následné využitie ako zdroja živín.

Pri ekologickom pestovaní sa zároveň veľká časť práce presúva na prevenciu. Ak sa objaví choroba alebo škodca, môže byť potrebné manuálne odstránenie napadnutých rastlín, používanie pascí alebo iné mechanické a biologické metódy. To všetko si vyžaduje viac ľudskej práce.

BIO certifikácia preto nie je úplným hodnotením ekologickosti celej farmy. Je to potvrdenie, že producent spĺňa konkrétne pravidlá ekologickej produkcie. Aj medzi ekologickými farmami preto môžu byť rozdiely v tom, ako pracujú s pôdou, vodou, biodiverzitou či krajinou. BIO tiež neznamená kávu pestovanú úplne bez chemických prípravkov. Ekologické poľnohospodárstvo používanie syntetických pesticídov a hnojív výrazne obmedzuje a povoľuje len vybrané látky za presne stanovených podmienok.

Nie každý ekologický pestovateľ má certifikát

Existuje pritom zaujímavá skupina pestovateľov, ktorú by sme mohli nazvať „pasívne ekologickými“. Sú to farmári, ktorí hospodária ekologicky bez toho, aby mali oficiálnu ekologickú certifikáciu. Dôvodom nemusí byť ekologické presvedčenie – jednoducho si nemôžu dovoliť drahé hnojivá a pesticídy alebo samotnú certifikáciu. Perfect Daily Grind uvádza, že medzi takýchto pestovateľov patrí aj veľká časť malých farmárov v Etiópii.

To je dôležité aj pre spotrebiteľa: káva bez označenia BIO nemusí automaticky pochádzať z farmy, ktorá intenzívne používa chemické vstupy. A naopak, označenie BIO nám samo o sebe nepovie, ako kvalitné sú tieto kávové zrnká.

Prečo teda pestovať bio kávu?

Ak je ekologické pestovanie náročnejšie, certifikácia stojí peniaze a farmár musí vynaložiť viac práce, prečo sa preň vôbec rozhodnúť? Dôvody môžu byť ekonomické aj environmentálne. Certifikovaná bio káva môže mať na trhu vyššiu cenu. Cenová prémia môže pomôcť pokryť náklady spojené s certifikáciou a náročnejším spôsobom hospodárenia. Pre niektorých producentov môže byť zároveň vstupenkou na trhy a k zákazníkom, ktorí ekologickú certifikáciu vyhľadávajú.

Ekologické hospodárenie môže mať význam aj z dlhodobého hľadiska. Zdravá pôda, biodiverzita a vhodné poľnohospodárske postupy môžu prispievať k odolnosti farmy a celého ekosystému. V čase klimatickej zmeny je práve schopnosť pôdy a farmárskeho systému zvládať zmeny podmienok čoraz dôležitejšia.

Dôležitým dôvodom môže byť aj ochrana ľudí, ktorí na farmách pracujú. Spotrebiteľ má len malú pravdepodobnosť, že sa pri správne kontrolovaných potravinách stretne s nebezpečným množstvom rezíduí pesticídov. Farmári a pracovníci, ktorí s týmito látkami pravidelne pracujú, sú však vystavení úplne inému typu rizika.

Oplatí sa teda kupovať bio kávu?

A práve keď to už vyzerá, že označenie BIO dáva káve jasnú pridanú hodnotu, je tu jeden háčik. BIO certifikácia nám totiž stále nehovorí nič o tom, aká kvalitná a chuťovo príjemná bude káva v šálke. Hovorí nám, ako ekologicky bola káva pestovaná a aké pravidlá musel pestovateľ pri jej produkcii dodržať, nie to, či ide o výnimočné a kvalitné zrno.

Pre výrobcov môže byť ekologická certifikácia zároveň spôsobom, ako svoju kávu odlíšiť na trhu a zvýšiť jej atraktivitu pre spotrebiteľov, ktorí tieto produkty vyhľadávajú. Káva teda môže mať označenie BIO a zároveň nemusí mať nijako výnimočný chuťový profil, dokonca môže obsahovať vyššie množstvo defektov. A naopak, kvalitná a šetrne pestovaná káva nemusí mať tento certifikát – napríklad preto, že jej pestovateľ si nákladnú certifikáciu nemôže dovoliť.

Pri výbere kávy preto BIO vnímame skôr ako informáciu o spôsobe pestovania než ako známku kvality samotnej kávy. Ak vám záleží na chuti a kvalite, oplatí sa pozerať aj na pôvod kávy, odrodu, spôsob spracovania, nadmorskú výšku, praženie a chuťový profil.